Jdi na obsah Jdi na menu
 


Poruchy učenia

 

 
Spracovala: Mgr. Barbora Švecová
 
Dysgrafia
 
         Dysgrafia je špecifická porucha, ktorá postihuje grafickú stránku písomného prejavu (čitateľnosť a úpravu). Prejavuje sa v nasledujúcich oblastiach:
· Ťažkosti so zapamätaním, napodobnením tvarov písmen, nedodržiavanie tvarov písmen, pomalé vybavovanie písmen, ktoré pretrváva aj vo vyšších ročníkoch
·        Ťažkosti s prevodom tlačených písmen na písané
·    Písmo je príliš veľké, malé, často ťažko čitateľné, neupravené, kŕčovité
·  Časté je nesprávne držanie písacej potreby – neuvoľnené, nesprávna poloha prstov, silný prítlak
·   Ťažkosti sú s udržaním písma na riadku, s dodržaním veľkosti písmen, zachovaním smeru písania a správneho sklonu
·    Ťažkosti s dodržovaním správneho rozostupu medzi jednotlivými písmenami, slovami, chyby v stanovení hraníc slov
·     Neprimerane pomalé tempo písania, pri časovom tlaku sa kvalita písma výrazne zhoršuje
·        Časté škrtanie, prepisovanie písmen, zvýšená chybovosť pri písaní
· Zámeny tvarovo podobných písmen (m/n,o/a,r/z,l/k/h,j/p) a číslic(7/4,6/9)
·    Neovládanie analýzy a syntézy slova –prehadzovanie písmen v slove, vynechávanie, pridávanie iných písmen
·         Písanie vyžaduje neúmerné množstvo energie, vytrvalosti a čas  
(Zelinková, 2003)
 
         Dysgrafia sa prejavuje už vstupom do školy. Dieťa si ťažko osvojuje písmenká a jeho písmo je nečitateľné alebo nezrelé, napriek tomu, že vynakladá veľkú snahu.Písanie sa stáva preň únavné a vyčerpávajúce a pokiaľ dieťa nevidí žiadne pokroky môže získať k písaniu odpor.    Je dôležité, aby dieťa s dysgrafiou nebolo preťažované písaním. Pre takéto deti je primerané písať radšej menej, ale pravidelne. Písanie ako také je pre dysgrafikov tak náročná činnosť, že je pre nich skoro nemožné sústrediť sa pri ňom na gramatiku a používať vedomosti, ktoré ústne ovládajú. Úprava prác a zošitov je neúhľadná, dieťa nestíha prepisovať z tabule, jeho poznámky sú často nepoužiteľné. Prepisovanie úloh je bezúčelné a vedie len k odporu k písaniu.
 
         Od poruchy písania je potrebné odlíšiť chyby v písaní (vznikajú napr. pri malej pohyblivosti ruky, v dôsledku nervového oslabenia, kŕčovitom držaní pera apod), ktoré sú menlivej povahy a pramenia z fyziologickej, psychologickej, technickej podstaty. Často sa ich po odhalení príčiny podarí odstrániť. Príčinou dysgrafických ťažkostí však nie sú vonkajšie vplyvy ani postihnutie organické (nie je postihnutá ruka) ale ide o funkčnú poruchu.
 
        Zelinková (2003) uvádza ako najčastejšie príčiny porúch písania kombinácie týchto deficitov:
·    Ťažkosti s jemnou motorikou
·    Znížená zraková predstavivosť (neschopnosť vybaviť si tvary písmen)
·    Neschopnosť zapamätať si motorické vzorce tvarov písmen
 
       Postup pri náprave je zameraný na: rozvíjanie jemnej a hrubej motoriky, správne uskutočnenie uvoľňovacích cvikov, správne držanie písacej potreby, predchádzanie nesprávnym návykom a nesprávnym tvarom písmen. Pri nácviku písmen sa zapája kinestetická pamäť (písanie so zatvorenými očami). Nevyhnutné je rešpektovať tempo písania dieťaťa, môžeme tým predísť ďalším ťažkostiam.
 

img_0871.jpg

 
Dyskalkúlia
 
Dyskalkúlia je štrukturálna porucha matematických schopností bez súčasných porúch všeobecných mentálnych schopností. Postihuje manipuláciu s číslami, číselné operácie, matematické predstavy, geometriu. Dieťa s dyskalkúliou má narušené špecifické matematické schopnosti a to percepčné, verbálne, lexické, grafické, priestorové, operacionálne, pamäťové, usudzovacie.
 
     Podľa charakteru ťažkostí môžeme rozlišovať nasledujúce typy dyskalkulie:
 
·        Praktognostická dyskalkúlia – narušenie matematickej manipulácie s konkrétnymi predmetmi alebo ich symbolmi, t.j.číslicami, operačnými znakmi. Dieťa má ťažkosti s praktickou manipuláciou s predmetmi a s poznávaním tvarov, počtov predmetov. Dieťa nechápe význam čísla, zmysel počtových operácií. Nedokáže vytvoriť skupinu predmetov o danom počte prvkov, porovnávať počet, odhadovať a pod. V geometrii nevie zoradiť predmety podľa veľkosti (dĺžky), nerozlišuje geometrické tvary.
·        Verbálna dyskalkúlia – porucha pri označovaní počtu predmetov, používaní znakov operácií, problémy v pochopení a vymenovaní číselného radu. Dieťa si pod číslom nedokáže predstaviť príslušnú skupinu prvkov a označiť slovne počet prvkov v danej skupine číslom. Má ťažkosti správne rozumieť významu bežného matematického pojmoslovia.Nerozumie zdanlivo jasným pojmom matematického slovníka _ pred, za, hneď pred, hneď za, všetci, nikto, každý... K typickým prejavom patrí neistota pri vymenovávaní číselného radu – vzostupne, zostupne, po jednej, po násobkoch. Má problém s určovaním jenotiek, desiatok, stoviek
·        Lexická dyskalkúlia –neschopnosť čítať matematické symboly (číslice, čísla,operačné znaky). Pri ťažšej forme dieťa nie je schopné prečítať izolované číslice alebo jednoduché operačné znaky (). Pri ľahšej forme má ťažkosti s čítaním viacmiestnych čísel, odmocniny, desatinných čísel, rímskych čísel a pod. Dieťa môže čítať „opačne“ (12 namiesto 21), zamieňať desiatky a jednotky, tvarovo zamieňať číslice (9/6, 1/7).
·        Grafická dyskalkúlia – neschopnosť písať matematické znaky. Dieťa má ťažkosti zapisovať číslice podľa diktátu, zapisovať viacciferné čísla, operačné znaky, príklady a výsledky, má problémy pri zapisovaní do presne vymedzených plôch (písomné sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie). Dieťa má problémy s narysovaním jednoduchých geometrických obrazcov.
·        Operacionálna dyskalkúlia – narušená schopnosť uskutočňovať matematické operácie: sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie,...Deti s operacionálnou dyskalkúliou často nechápu podstatu násobenia, majú problém s osvojením násobilky , pomáhajú si počítaním na prstoch. Veľké ťažkosti im robí uplatňovanie presných pracovných postupov, algoritmov (sčítanie viacmiestnych čísel, písomné delenie, zlomky, číselné výrazy s viacerými operáciami a pod.). Narušená je sekvenčná pamäť (schopnosť zapamätať si poradie operácií vhodných na riešenie úloh).
·        Ideognostická dyskalkúlia – porucha v chápaní matematických pojmov a vzťahov medzi nimi, v chápaní súvislostí, závislostí. (pr. Dieťa vie, že 9 sa číta ako „deväť“, vie prečítať číslo, ale nerozumie pojmu – nevie, že 9 je o jednu menej ako 10 alebo 3×3 alebo polovica z 18. Dieťa má problémy pri riešení slovných úloh – nedokáže pochopiť a previesť slovne vyjadrené vzťahy medzi množstvom do podoby zodpovedajúcej počtovej operácie v požadovanej postupnosti.
(podľa Košča in Blažková a kol., 2000, podľa Nováka in Zajacová, 2008)
 
Izolované sporadické prejavy sa nepovažujú za poruchu. Pri diagnostike je rovnako nutné odlíšiť dyskalkúliu od iných porúch matematických schopností, ktoré môžu vyplývať z nedostatočnej stimulácie zo strany prostredia, nesprávneho učenia, z narušenia celkovej úrovne vlôh pre matematiku, z mentálnej retardácie, poškodenia mozgu po úraze, chorobe, duševného ochorenia.
 
Pre postupné odstraňovanie ťažkostí je charakteristické pomalé tempo, postup po malých krokoch, systematické opakovanie. Veľmi dôležitá je manipulácia s konkrétnymi predmetmi doprevádzaná slovným komentárom. Vždy, keď je to možné využívame názorné pomôcky (číselný rad, názorné vyjadrenie zadania slovných úloh,... ). Dieťa môže pracovať s matematickými tabuľkami, kalkulačkou (ich používanie je nutné nacvičiť). Pracovné postupy rozplánujeme na menšie kroky. Vhodné je vytvoriť jednoduchý systém riešení určitých druhov úloh, ktorý možno často opakovať.
 
img_0873.jpg
 
Dyslexia
 
Dyslexia sa prejavuje ťažkosťami pri čítaní, kedy je narušené čítanie ako vlastný akt. Často sa objavuje v spojení s dysortografiou. Existujú rôzne typy a stupne dyslexie.
 
Porucha čítania negatívne ovplyvňuje úspešnosť dieťaťa v škole a je vážnou prekážkou efektívneho učenia. Nepriaznivo ovplyvňuje osvojovanie poznatkov vo všetkých predmetoch.
 
        Dyslexia zasahuje celú osobnosť dieťaťa, nejde o izolovanú poruchu. Vytvára sa u neho nechuť k čítaniu, niekedy aj k vzdelávaniu ako takému. Rodičia i učitelia, ktorí nechápu problém dieťaťa , ho často označujú ako lenivého, nepozorného, preťažujú ho i trestajú. U dieťaťa nastupujú pocity menejcennosti, nezriedka aj problémy so správaním.
 
Prejavy dyslexie môžeme odsledovať v základných znakoch čitateľského výkonu – v rýchlosti, chybovosti, technike čítania, porozumení čítanému textu. Medzi prejavy dyslexie zaraďujeme:
·        ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen
·        zámeny tvarovo podobných písmen (b/d,m/n,e/a a pod.)
·        zámeny zvukovo podobných hlások (t/d, č/c, š/s,s/z a pod.)
·        zámeny nepodobných hlások
·        vynechávanie a vsúvanie písmen, slabík do slov
·        prešmykovanie slabík (lokomotíva – kolomotíva)
·        sémantické zámeny (napr. stôl prečíta ako stolička)
·     problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok - nerešpektovanie čiarok, bodiek, otáznikov, monotónnosť čítania – problémy s intonáciou a melódiou vety
·        nerozlišovanie dĺžky hlások v slove,
·        ťažkosti v spájaní hlások do slabík, ťažkosti v spájaní slabík do slov, ťažkosti v čítaní slov, v ktorých sa vyskytuje skupina spoluhlások
·        tempo čítania je pomalé, dieťa písmená lúšti, hláskuje, neprimerane dlho slabikuje alebo naopak číta zbrklo a slová si domýšľa.
·        nesprávna technika čítania - dvojité čítanie (dieťa si číta slovo potichu po hláskach, slabikách a potom ho prečíta ešte raz nahlas). V takomto prípade je nutné dieťa čo najrýchlejšie naviesť na správnu techniku- hlasné slabikovanie
·        veku neprimeraná technika čítania (pr. neplynulé slabikovanie na konci druhého ročníka)
·        problémy s orientáciou v texte
·        nesprávne hospodárenie s dychom
·        problémy s porozumením a reprodukciou textu- porozumenie je závislé na úrovni predchádzajúcich ukazovateľov, nesprávne porozumenie textu výrazne zasahuje do úspešnosti aj v ostatných predmetoch. Porozumenie pri čítaní je vlastne jeho cieľom a spôsobom učenia.
·        problémy s orientáciou v texte
(Zelinková, 2003, Jucovičová, Žáčková, 2008. Lacíková, 2008)
-           
      Medzi prvé príznaky dyslexie v počiatkoch školskej dochádzky býva neschopnosť dieťaťa zapamätať si názvy jednotlivých písmen, zamieňanie tvarovo podobných písmen, problém pri spájaní slabík do slov. Niektoré z uvedených prejavov môžeme sledovať aj u začínajúcich čitateľov (napr. zámena b/d). Tieto problémy však bývajú väčšinou prechodné a pri vhodnom vedení čoskoro zmiznú. Naopak ak tieto ťažkosti pretrvávajú i napriek dennej príprave dieťaťa aj na konci prvého a na začiatku druhého ročníka je potrebné absolvovať odborné vyšetrenie. Dyslexia totiž odoláva bežným vyučovacím postupom, nestačí len viac čítať. Takýto dril zväčša spôsobí u dieťaťa len odpor a naruší vzájomný vzťah medzi dieťaťom a rodičom, ktorý ho k čítaniu núti. Je potrebné hľadať podstatu problému, ktorá môže byť v deficitoch v oblasti: zmyslových a poznávacích funkcií, pravoľavej a priestorovej orientácie, automatizácie (jednotlivé schopnosti sú automatizované pomalšie), lateralizácie a spolupráce mozgových hemisfér...
 

img_20150318_120844.jpg

 

Dysortografia
 
       Dysortografia je porucha pravopisu, ktorá sa prejavuje zvýšeným počtom špecifických dysortografických chýb,  ťažkosťami pri osvojovaní gramatického učiva a aplikácii gramatických javov.
 
         Mechanizmy dysortografie sú podobné ako pri dyslexii. Často sa tieto poruchy vyskytujú súbežne. Dysortografia sa neprejavuje u každého dieťaťa rovnako, ale má spoločné znaky.
Medzi prejavy dysortografie patria:
 
1.     Špecifické dysortografické chyby:
·        Ťažkosti v rozlišovaní krátkych a dlhých samohlások
·        Nedodržiavanie diakritických a interpunkčných znamienok (bodky, čiarky, dĺžne, mäkčene) alebo ich nesprávne umiestnenie
·        Ťažkosti v rozlišovaní mäkkých a tvrdých slabík (dy-di,ty-ti,ny-ni)
·        Zámeny zvukovo podobných hlások – znelých a neznelých, sykavkových hlások (š-č-ž/s-c-z), aj v súvislosti s nesprávnou výslovnosťou
·        Výmena, pridávanie, vynechávanie, písmen alebo slabík, slov
·        Prešmykovanie slabík (kolo-loko)
·        Nedodržiavanie hraníc slov vo vete (písanie slov dohromady, písanie slov spolu s predložkami, zvratnými zámenami, nelogické rozdelenie slov)
2.     Pravopisné chyby – často sa stáva, že dieťa gramatické pravidlá ovláda pri ústnom zdôvodňovaní pravopisu a napriek tomu sa dopustí chýb v písomnom prejave v dôsledku neschopnosti pohotovej aplikácie pri písaní. Je preto dôležité zisťovať disproporcie medzi ústnym a písomným prejavom dieťaťa a odlíšiť tak chybovosť vyplývajúcu z nevedomosti. Deti s dysortografiou však môžu mať znížený aj jazykový cit (napr. dieťa ovláda pádové otázky, ale pád slova určí zle pretože sa nesprávne opýta). Ak dieťa napriek veľkej snahe a príprave zvláda gramatické učivo s veľkými ťažkosťami, môžeme hľadať príčinu v uvedenej oblasti.
Príčiny špecifických dysortografických chýb nájdeme najmä:
·     v nedostatočnom fonematickom uvedomovaní
· v nedostatočnom sluchovom vnímaní – narušenie schopnosti vnímania a reprodukcie rytmu, sluchovej analýzy a syntézy, sluchovej orientácie a sluchovej pamäte
·     v nesprávnej výslovnosti a narušenom sluchovom rozlišovaní
·  v deficitoch v pamäti a nedostatočnom rozlišovaní tvarov písmen
·     v nedostatočnom zrakovom vnímaní
·     v nedostatočnom rozvoji grafomotoriky
·     v nedostatočnom chápaní obsahu písaného textu
(Zelinková, 2003, Hlinková, Jánošíková, 2008)
 
          Špecifickú chybovosť môžeme zaznamenať nielen pri písaní diktátu ale aj pri odpisoch a prepisoch. Príčiny môžu byť spôsobené nesprávnym prečítaním textu (pri dyslexii), nezvládnutou analýzou a syntézou slova, nedostatkami v zrakovom vnímaní. Niektoré problémy vyplývajú aj z pomalého osobnostného pracovného tempa, dysgrafie (dieťa sa musí sústrediť na písanie samotné). Na druhej strane časť detí píše rýchlo a s chybami a aj keď majú dostatok času na kontrolu, nedokážu si chyby nájsť a opraviť. Výkon dieťaťa významne ovplyvňuje aj porucha reči – píše rovnako ako vyslovuje.
 
 
Použitá literatúra:
 
BLAŽKOVÁ, R.,MATOUŠKOVÁ, K., VAŇUROVÁ, M.,BLAŽEK, M.: Poruchy učení v matematice a možnosti jejich nápravy
ZELINKOVÁ, O.: Poruchy učení. Praha: Portál, 2003
KOLEKTÍV AUTOROV: Vzdelávanie detí s poruchami učenia a pozornosti. Editorky:
Labudová, Štihová. Bratislava: RAABE , 2008
JUCOVIČOVÁ, D., ŽÁČKOVÁ, H.: Reedukace specifických poruch učení u dětí. Praha: Portál, 2008
 
 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA